V roku 2018 oslavila obec CEJKOV 730. výročie prvej písomnej zmienky o obci.

Cejkov je však oveľa starší, o čom svedčia aj archeologické nálezy z nášho chotára. V jeho chotári sa nachádzajú významné a ojedinelé sídliskové nálezy z obdobia staršej doby kamennej, hroby latenskej a kniežací hrob z mladšej doby rímskej.

Archeológovia z tunajšieho chotára vykopali množstvo jedinečných nálezov. Už v 19. storočí sa tu našiel kniežací hrob z 3. resp. 4. storočia nášho letopočtu s mimoriadne bohatou výbavou. Tento jedinečný nález naši predkovia odovzdali do kabinetu starožitnosti, ktorý aj dnes môžeme vidieť v umelecko-historickom múzeu vo Viedni. O kompetentnosti nálezu sa eviduje bohatstvo, ktoré obsahoval, ktoré nám dovoľuje označovať tento hrob ako kniežací. V jeho inventári sa nachádzajú šperky, náhrdelníky, zlaté závesky, náramky zo striebra, prstene s onyxom, ozdobné kovania z bronzu, misky, konvice a iné úlomky z drahých kovov. Medzi výnimočné patrí pohár vyrobený z diatretového skla, ktoré sa vyrábalo majstrovskou technikou rozšírenou v 4. storočí nášho letopočtu.

Cejkov bol územnou súčasťou Veľkomoravskej ríše počas panovania kniežaťa Svätopluka z roku 871-894 a žilo v ňom Slovienské obyvateľstvo, etnickí predkovia Slovákov. Po zániku Veľkomoravskej ríše, začiatkom 10. storočia bolo toto územie v priebehu 11. storočia postupne začlenené do vznikajúceho Uhorského kráľovstva. V 13. storočí daroval kráľ dedinu Cejkov šľachticom. Ako zemepáni – vlastníci územných majetkov, polí, luk a lesov mohli so svojim majetkom voľne narábať, predať ho alebo darovať. Oni dali v roku 1287 postaviť v Cejkove kostol, ktorého základný kameň s datovaním bol v kostole viditeľný ešte v polovici 18. storočia. Tento dátum sa nachádza aj v pápežskom registri cirkevných desiatkov z 30tých rokov 14. storočia, z ktorého sa dozvedáme, že spomínaný kostol bol zasvätený Panne Márii a jeho farár Pavol z Cejkova zaplatil do pápežskej pokladnice 3 groše. V neposlednom rade nemožno nespomenúť vrch Varhegy na ktorom sa rozkladal tzv. Cejkovský hrad, ktorý sa týčil nad obcou na zalesnenom kužeľovitom kopci.

Cejkovský hrad kontroloval krajinskú cestu smerujúcu zo Zemplína do Trebišova a cestu vedúcu cez hory do Sátorajaujhely. Hrad sa stal aj hospodárskym centrom hradného panstva Cejkov. V 14.-16. storočí k nemu patrili blízke dediny – Cejkov, Brehov, Sirník, Z. Jastrabie, Kysta, vzdialenejšie dediny – Svinica, Rad, Nová Vieska, V. Horeš, napokon aj Egreš a Z. Teplica.

Zemania Juraj a Martin z Cejkova sa však dopustili politickej nevery a kráľ Žigmund Luxemburský im hradné panstvo odobral a hrad Cejkov dal zrovnať so zemou. V roku 1403 skonfiškované majetky udelil Petrovi Šosovi zo Solivaru a jemu zbúraný hrad povolil nanovo postaviť. Šosovci pochádzali zo Solivaru v Šarišskej stolici, ktorí získali od kráľa v roku 1288 spolu s rozsiahlymi územnými majetkami. Toto obdobie a tento rok 1288 evidujeme aj ako dátum písomnej zmienky.

Niekedy v polovici 15. storočia pozvali zemepáni do Cejkova františkánskych mníchov a dali im postaviť kláštor. Cejkovský kláštor bol jedným zo šiestich konviktov zo Sárospataku. V roku 1604 vypuklo prvé veľké protihabsburské povstanie pod vedením Sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja, ku ktorému sa pridala aj šľachta z okolia Zemplína. V dôsledku vojen v Cejkove pribúdali opustené osadlosti. Sedliaci chudobneli, strácali pozemky a postupne upadali medzi želiarov a podželiarov. Viacerí sa radšej vzdali, aby sa vyhli plateniu daní. V roku 1644 vypuklo ďalšie povstanie sedmohradského kniežaťa Juraja Rákociho, ktorý obsadil celý Zemplín, ba aj celé východné Slovensko. Nasledovalo krátke medzivojnové obdobie, z ktorého sa zachovalo niekoľko vzácnych pamiatok Cejkova.

V rímskokatolíckom kostole sv. Márie Magdalény v Cejkove sa dodnes nachádza renesančný zvon z roku 1654 vyrobený zvonolejarom Jurajom Wierdom z Prešova, zdobený je akroteriami a nápisom.

Z roku 1664 sa zachovali najstaršie pečatidlá, ktoré obec používala pri administratívnych činnostiach v 2. polovici 17. storočia. Znakom obce bol kvet. Podobizeň tohto pečatidla so znakom kvetu sme po vyše 336 rokoch obnovili, a dnes používame ako pečať s erbom kvetu.

Kruhopis pečatidla znie – SIGILVM-DE-CHEKE rok 1664.

Jeho otlačok našiel slovenský heraldik Jozef Novák v maďarskom národnom archíve v Budapešti na liste obce z roku 1695. Nesporne išlo o kvetinu, ktorá bola pre chotár obce charakteristická a v roku 2000 bol tento odtlačok pečate odovzdaný starostovi obce Ladislavovi Slovjakovi, EMBA. Starosta obce dal na základe tohto odtlačku vyrobiť pečiatku s erbom, ktorú dnes obec používa.

Pri tejto pečati bol pre obec vydaný aj vzor obecnej vlajky.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia význam obce v celom regióne potvrdilo zriadenie Cejkovského notárskeho obvodného úradu pre 4 okolité obce. V tomto storočí v dedine stáli 2 školy a to rímskokatolícka ľudová a gréckokatolícka ľudová. V roku 1805 starý drevený gréckokatolícky chrám nahradil nový murovaný zasvätený sv. Trojici.

Začiatkom 20. storočia v roku 1905 Cejkovčania postavili rímskokatolícky kostol.

Pred niekoľkými obec Cejkov vydala prvú monografiu, kde je podrobnejšie zapísaná a zmapovaná Cejkovská história od praveku až do 21. storočia. Cejkov patrí medzi veľmi významné a historicky zaujímavé obce, len škoda, že sa nezachovala staršia zmienka lebo obec sa spomína už v 3. – 4. storočí. Obec prežila veľa panovníkov, ktorí s obcou rôzne narábali. Cejkov mal veľa úspechov, ale i pádov.

Čas plynul, rok sa striedal s rokom aj Cejkov nám postupne vyrástol do modernej a rozvíjajúcej sa obce.

Ustavičným úsilím o modernizáciu našej obce v súčasnosti, ktorá tiež raz bude históriou, sa pričiňme všetci  o to, aby sa naši potomkovia s hrdosťou hlásili k našej práci a našim skutkom.